Za chyby sa platí. A to aj za chyby v podanom daňovom priznaní.

Kto nič nerobí, nerobí chyby. Zaužívaný názor použiteľný v každej oblasti, teda aj v oblastí daní. Rovnako známy je termín 31. marec, ako posledný termín na podanie daňového priznania. Väčšina z nás si túto milú povinnosť necháva na poslednú chvíľu a následne, často pod tlakom času pripraví daňové priznanie podľa svojho najlepšieho vedomia….mnohokrát s chybami.

Chyby môžu byť formálne, ktoré vyvolajú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. V takom prípade je správca dane povinný oznámiť každému, kto takúto chybu spravil, na tieto pochybnosti upozorniť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak si túto povinnosť v stanovenej lehote nesplníte, správca dane môže vo vašej spoločnosti vykonať daňovú kontrolu alebo Vám určí daň podľa pomôcok.

V prípade, ak ste v podanom daňovom priznaní žiadali o vrátenie daňového preplatku a vaše podané daňové priznanie vykazuje chyby na odstránenie ktorých vás správca dane vyzval, lehota na vrátenie preplatku neplynie až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania.

Horší prípad je, ak sú chyby v podanom daňovom priznaní číselné, teda ak došlo k chybnému výpočtu dane. Zákon rozlišuje, či chyba spôsobila ujmu štátu, alebo ujmu subjektu. Ak došlo k chybe, ktorá je v neprospech štátu, vzniká tomu, kto takúto chybu spôsobil, povinnosť podať dodatočné daňové priznanie a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V tejto lehote je aj dodatočne priznaná daň splatná. V prípade chyby, ktorá spôsobila ujmu osobe podávajúcej daňové priznanie, podať dodatočné daňové priznanie je právom, nie však povinnosťou.

V prípade pochybenia v neprospech štátu ide o prípady, kedy výsledkom chyby je skutočnosť, že vypočítaná daň mala byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom. Tiež ide o prípady, ak sa zistí, že daň vyrubená správcom dane má byť vyššia, ďalej v prípade, ak sa zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný.  Tiež, ak daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie.

Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie vzniká aj v prípade vykázania daňovej straty, a to v prípade, ak daňová strata má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

V prípade pochybenia v neprospech osoby podávajúcej daňové priznanie ide o prípady, kedy výsledkom chyby je skutočnosť, že vypočítaná daň mala byť nižšia. Tiež, ak sa zistí, že daň vyrubená správcom dane má byť nižšia, ďalej v prípade, ak nadmerný odpočet má byť vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší. Možnosť podať dodatočné daňové priznanie má subjekt aj v prípade, ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo ak daňová strata má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Nie vo všetkých prípadoch je však možné uvedené možnosti a povinnosti uplatniť. Zákon napríklad nepovoľuje podať dodatočné daňové priznanie za obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, a tiež za obdobie, za ktoré sa určuje alebo za ktoré už bola určená daň podľa pomôcok.

V prípade podania dodatočného daňového priznania, je potrebné takéto priznanie podať na tlačive alebo v predpísanej forme, pričom takéto priznanie musí byť označené ako dodatočné.

Keďže aj v tomto prípade platí, že za chyby sa platí, v prípade nesprávne vypočítanej dane, ktorá je v neprospech štátu, správca dane uloží pokutu. Výška pokuty sa vypočíta z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní, a to sadzbou, ktorá sa určuje podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň podania dodatočného daňového priznania. Konkrétne je to 1,5-násobok tejto sadzby, pričom, ak takto vypočítaná pokuta nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní. Správca dane pokutu neuloží, ak pokuta nepresiahne 10 eur, v prípade obce, ak pokuta nepresiahne 3 eurá.

Dôležité je vedieť, že uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, čo znamená, že nezaplatený rozdiel dane je potrebné uhradiť.