Keď sme nedávno hľadali posilu do tímu našich účtovníkov, uvedomil som si, že spomedzi záujemcov tvorili muži len nepatrné percento. Potvrdil sa mi tak trend, že účtovnícka profesia je dnes vnímaná ako doména žien. Keď príde reč na účtovníctvo a ľudí okolo tejto profesie, mimovoľne začneme hovoriť v ženskom rode. Živnostníci automaticky hovoria o „svojej účtovníčke“ alebo v prípade firmy „o kolegyniach z učtárne“. Prečo si profesiu účtovníka dnes spájame prevažne so ženami?
Ako nám ukazuje história, nebolo to tak vždy. Ženy sa síce starali o účtovníctvo a boli účtovníčkami už od začiatku 19. storočia, ale do roku 1900 však mali iba 29-percentný podiel medzi všetkými účtovníckymi pozíciami. Aj to bolo predovšetkým v štátnej správe, na daňových úradoch a podobne. Zamestnávatelia v tom čase preferovali v tejto profesii mužov, lebo ženy nepovažovali za konkurencieschopné. Na druhej strane, aj samotné ženy považovali účtovnícke skúšky za príliš obtiažne a aj keď sa im podarilo skúšky úspešne zložiť, nájsť pochopenie u zamestnávateľa a spraviť si prax bolo takmer nemožné. Univerzity dokonca odrádzali ženy od štúdia účtovníctva a niektoré vysoké školy ani nepovoľovali ženám zúčastniť sa prednášok alebo prihlásiť sa na skúšky.
Táto situácia sa začala dramaticky meniť s príchodom 2. svetovej vojny, keď mnoho mužov v produktívnom veku muselo narukovať. Tým sa otvoril priestor pre ženy, ktoré museli mužov zastúpiť v takmer každej profesii, vrátane účtovníckej. V roku 1940 preto ženy tvorili už 51 percent všetkých účtovníkov a medzi ich zamestnávateľov sa zaradili už aj firmy z oblasti priemyslu a súkromný sektor.
Zamestnávaniu žien tvrdošijne dlho odolávali aj účtovnícke firmy. Zmeniť postoj ich takisto prinútila až 2. svetová vojna. Nedostatok mužov v tom čase bol citeľný a dopyt po účtovníkoch prevyšoval ponuku o polovicu. Účtovným firmám preto nezostávalo iné ako odhodiť predsudky a začať hromadne najímať ženy. Stalo sa však nečakané. Firmy ostali príjemne prekvapené tým, ako pozitívne boli ženy vnímané zo strany klientov, ktorí boli s kvalitou ich práce nanajvýš spokojné. Mnoho ambicióznych žien totiž dokázalo znášať rovnako tvrdé nároky ako muži, ktorí ich prácu zastávali pred nimi. Nenamietali voči dlhým hodinám nadčasov, ktoré boli nútené kvôli množstvu práce vykonávať a odvádzali porovnateľnú kvalitu. A to všetko v čase, kedy sa účtovníctvo robilo ručne bez pomoci účtovných softvérov a moderných počítačov.
Koniec vojny opäť otriasol pozíciou žien na účtovníckych pozíciách, keď sa mnohé firmy vrátili k starému zvyku zamestnávania mužov ako prvej voľby pri pracovných pohovoroch. Ženy účtovníčky sa dostali do nezávideniahodnej pozície, ale pomery sa už nevrátili do pôvodného stavu, a ženy sa v účtovníckej profesii usadilo natrvalo.
Dnes je situácia, samozrejme, úplne iná. Ženy sa presadili v takmer každej pracovnej oblasti a sú považované za odborníčky aj v účtovníckej profesii. Odráža to aj fakt, že viac ako polovica absolventov študijných programov zameraných na účtovníctvo sú ženy. A to aj napriek tomu, že tak ako v iných oblastiach, aj tu sa museli adaptovať na nové pomery. Účtovníctvo v súčasnosti je totiž oblasť, v ktorej sa naplno presadzujú technológie, ktoré treba zvládať. Už to zďaleka nie je iba o účtovaní samotnom, ale aj o účtovných softvéroch, databázach, prenosoch dát, mobilných aplikáciách a o internete.
