Aj polemický výdavok môže byť daňovo uznaný, záleží, či si ho viete obhájiť
Zákon taxatívne nestanovuje, ktoré výdavky sú daňovo uznateľné
Polemika o daňovo uznaných, resp. neuznaných výdavkoch je nikdy sa nekončiaci proces. Je to preto, lebo zákon o dani z príjmov taxatívne neuvádza, ktoré výdavky sú daňovo uznateľné. Uvádza len tie, u ktorých stanovil odchýlku oproti predpísanému účtovnému štandardu alebo tie, ktoré by sa mohli považovať za sporné. Vzhľadom na pestrosť vykonávaných podnikateľských činností, ktoré sa navyše ďalej prirodzene rozrastajú, sa nedá očakávať, že sa to niekedy v budúcnosti zmení, t.j. že zákon taxatívne stanoví úplný zoznam daňovo uznaných výdavkov. Dá sa preto predpokladať, že rozpory medzi názormi daňových subjektov a daňových úradov o uznateľnosti toho–ktorého daňového výdavku budú aj ďalej pokračovať.
Na otázku, čo má podnikateľ v takejto situácii robiť neexistuje jednoduchá odpoveď. Isté je iba jedno – každý jeden výdavok musíte posudzovať prísne individuálne. Možným východiskom pri posudzovaní toho, či je daný výdavok daňovo uznateľný alebo nie by mohol byť opačný postup. Pokúsiť sa vylúčiť, že ide o daňovo neuznateľný výdavok.
Ako posudzovať, čo je daňovo uznateľný/neuznateľný výdavok
- V prvom kroku treba vylúčiť, že daný výdavok nie je priamo uvedený v ustanovení § 21 zákona o dani z príjmov, t.j. že nefiguruje v zozname výdavkov, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
- Ak sa v zozname nenachádza, v ďalšom kroku sa treba presvedčiť, či je dokladom dostatočne preukázané, že príslušný výdavok bol naozaj vynaložený. Dokladom môže byť napríklad faktúra o kúpe tovaru, materiálu, o vykonanej službe a podobne, ako aj ďalšie doklady preukazujúce vynaloženie výdavku.
- Tretím a zároveň najťažším krokom je posúdiť, či produkt alebo službu možno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. To, či je výdavok daňovo uznateľný totiž priamo súvisí s charakterom podnikania konkrétneho daňovníka a platí, že kým rovnaký výdavok je pre jedného daňovníka daňový, u iného to môže byť naopak. Záleží potom iba na daňovníkovi, či dokáže výdavok pred daňovou kontrolou obhájiť rozumnými argumentmi ako výdavok potrebný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, akokoľvek vyzerá byť diskutabilný.
Príklad ako si obhájiť výdavok voči daňovej kontrole
Existuje mnoho príkladov, keď výdavok, ktorý sa na prvý pohľad môže z pohľadu svojej daňovej uznateľnosti javiť ako polemický, takým byť nemusí. Na ilustráciu uvediem príklad z istej súkromnej zubnej kliniky, ktorá si ako daňovo uznateľný výdavok uplatňuje zakúpené prezervatívy. Aj keď sa zdá, že zubné zdravotnícke zariadenie môže obhájiť používanie prezervatívov len ťažko, vysvetlenie je logické. Zariadenie ich totiž používa ako sterilný, jednorazový obal na sondu, ktorú pacientovi vkladajú do úst pri zhotovovaní panoramatického röntgenového snímku chrupu. Po zhotovení snímku, namiesto drahšej a prácnejšej chemickej sterilizácie sondy sa z nej prezervatív jednoducho stiahne, zahodí a navlečie nový. Predpokladám, že vzhľadom na efektívnosť tohto riešenia, z hľadiska nižšej nákladovosti aj vyššej zdravotnej ochrany pacienta zariadenie nemá pri daňovej kontrole väčší problém tento výdavok úspešne obhájiť. Podobných príkladov by sa dalo nájsť viacero.
